Cirkev

Kostol

Najstaršou pamiatkou obce je rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, ktorý sa nepriamo spomína už v roku 1317. Bol postavený v románskom alebo ranogotickom slohu. V časoch nestability sa dostal do rúk kalvínov. Kostol bol za tureckých vojen poškodený, ale neskôr obnovený. V roku 1768 Péter Jánoky spoločne s Wolfgangom Péchym ho získali späť pre katolíkov a budovu dali opraviť. Kostol 21. decembra 1768 vysvätil moldavský dekan János Bideskuty. Bohostánok bol v roku 1835 obnovený a klasicisticky upravený.

Do roku 1901 mal kostolík len drevenú vežu, tá bola nahradená kamennou vežou. Okolo roku 1930 bol kostol rozšírený, koncom roku 1944 poškodený, ale z podnetu farára Gyulu Vécseya reštaurovaný a potom už len opravovaný.

cirkev

Je to jednoloďová stavba s pol kruhovým uzáverom presbytéria, k severnej stene pristavanou sakristiou a do štítového priečelia vstavanou vežou.
Hladké fasády členia len okná s polkruhovým zakončením a korunná rímsa. Veža krytá ihlancom delí na tri podlažia kordónová rímsa, vstupný portál, okná a zvukové otvory majú tiež polkruhové zakončenie. Veža po stranách je flankovaná časťami vykajovaného štítu, ktoré sú na krajoch zdobené kamennými guľami. Na severnej časti priečelia je polygonálna prístavba schodiska na vežu. V interiéri je rovný strop, na ktorom sú maľby s biblickými motívmi, ktoré roku 1981 vyhotovil Jozef Volner z Lorenčíka. Hlavný oltár je novší, v roku 1981 ho vyhotovil miestny stolár Ján Štromp. Za oltárom na stene je zavesená olejomaľba Ježiša Krista. Bočný oltár Božského Srdca Ježišovho s dvoma plastikami anjelov pochádza zo začiatku 20. storočia, podobne ako kazateľnica a krstitel'nica. Pri vstupe je novšia Lurská jaskyňa so sochou Lurdskej Panny Márie a kľačiacej Bernadetty.

cirkev

Kostol zdobia sochy sv. Jozefa, Piety, sv. Antona a sv. Terézie, v sakristii je socha Lurdskej Panny Márie. V predsieni pod vežou je drevený misijný kríž s nápisom MISSIO s letopočtom 1914. Na murovanom chóre s konvexno - konkávnym parapetom nad vchodom do lode je umiestnené harmónium zo začiatku 20. storočia, ktoré vyrobila dielňa na organy a ateliér na klavíre Istvána Gábora z Košíc. Vo veži sú zavesené tri bronzové zvony, stredný je darom obcí Janíka a Pederu a roku 1924 ho vylialo zvonolejárstvo Richárda Herolda v Chomutove (Komotau), veľký zvon je síce bez nápisu, ale je súčasný s predchádzajúcim, malý zvon - umieráčik vyliali synovia F. Seltenhofera zo Sopronu (na zvone nie je letopočet).

cikev

V zozname pápežských vyberačov desiatok z rokov 1332 - 1337 sa v Janíku spomína fara a farár András. Tunajšia farnosť zanikla počas tureckej nadvlády okolo polovice 16. storočia. Po obnovení kostola v roku 1768 tu slúžil ako kaplán presbyter Páter Kristóf Gulyás, potom sem kapláni chodili z Buzity alebo z Drienovca. Miestna rímskokatolícka fara bola postavená v roku 1788 a jej prvým farárom bol Ferenc Ujházy, ktorý tu slovo Božie hlásal v rokoch 1788 - 1804. Farnosť bola po roku 1991 neobsadená a až v roku 1997 sem ako farár nastúpil József Gajdo.

Fara je pôvodne klasicistická budova z konca 18. storočia, ktorá mnohými prestavbami stratila svoj pôvodný výzor. Prízemná obdĺžniková stavba s trojosovým priečelím má v strede podstenia dvorovej fasády vystupujúcu prístavbu vstupnej predsiene. K stavbe sa primkýna užšia hospodárska budova.

Drevený ústredný kríž cintorína s liatinovým korpusom a polkruhovým plechovým baldachýnom bol postavený v 30.- rokoch 20. storočia.
Vo dvore rímskokatolíckej fary sa nachádza novšia polychrómová socha Nepoškvrnenej Panny Márie a vo fare samotnej socha Božského Srdca Ježišovho a Nepoškvrnenej Panny Márie.

cikev

cikev

cikev