História

Historia

V chotári obce pri stoku Kanyapty sa našla tenká kultúrna vrstva z 9. storočia. Obec sa prvýkrát spomína roku 1285, keď patrila Honthovým synom Dersovi a Demeterovi. Obec bola zapísaná pod menom possessio Ianuk. V roku 1360 sa tu vyberalo mýto, Jánok možno označiť za vyvinutú dedinu, svedčí o tom stavba kostola a vznik fary. V roku 1398 palatín Detre Bebek (Pelsoczi) definitívne prisúdil majetok Jánok veszprémskemu biskupovi Dömötörövi a jeho spoločníkom.

V portálnom súpise z r. 1427 je tu zapísaných 24 port a obec bola majetkom László Jánokiho. Mýtnica je stále v rukách Jánokyovcov. V roku 1427 sa spomína, že obyvatelia sa tu zaoberajú aj vinohradníctvom. V roku 1503 sa tu stále spomína rodina Vajdaiovcov. V roku 1532 sú tu spísané 4 poddanské porty. V roku 1553 tu bolo už len 7 1/2 porty a dedina bola stále zemianskym majetkom. Obec značne trpela ničivými nájazdmi Turkov. Okolo roku 1640 Jánok úplne zničili Turci, preto sa roku 1648 sa spomína ako ľudoprázdna obec. Úpadok počtu obyvateľov obce vyvrcholil na začiatku 18. storočia. Okolo roku 1740 rodina Jánokyovcov vymiera po meči. V 2. polovici 18. storočía tu boli najväčšími zemepánmi Péchyovci.

V roku 1822 tu bolo už 122 domov a žilo 908 obyvateľov. Obyvateľstvo sa zaoberalo hlavne poľnohospodárstvom. Myšlienky maďarskej revolúcie očarili aj tunajšieho obyvateľa v nádeji, že Maďari si budú riadiť svoje osudy sami. V rokoch 1870 - 1880 aj z Janíka sa viacero obyvateľov vysťahovalo do Ameriky. V roku 1886 bol v obci zriadený poštový úrad (v budove Pákóczyho kúrie), bola vybudovaná telefónna linka Košice - Rožňava, ktorej súčasťou sa stal aj Janík. Ede Sziklay v obci založil väčšie ovocinárstvo. Prvé auto, ktoré prišlo do obce patrilo grófovi Zichymu, ktorý navštívil Ede Sziklayho. Bicykle sa tu objavili až po roku 1910.

Vypuknutie I. svetovej vojny prinieslo pospolitému rudu len biedu a žiaľ. Rok 1918 znamenal zásadnú zmenu v živote obce. Stala sa súčasťou novovzniknutej 1. ČSR, ale život tunajšieho obyvateľa sa nezmenil a zaoberal sa hlavne poľnohospodárstvom. V roku 1921 v obci bola zriadená četnícka stanica. V tom roku bola založená MO Československého červeného kríža a Dobrovoľný hasičský zbor (ten po reorganizáciách funguje dodnes). V roku 1923 bolo v obci založené Spotrebné družstvo. Aj Janík v 30. rokoch 20. storočia bolestivo postihla hospodárska kríza. Tunajšie veľkostatky sa rozpadli a pôdu poskupovali miestni gazdovia. Po Viedenskej arbitráži 2. novembra 1938 obec bola znovu pripojená k Maďarsku. V obci bol obvodný notariát.

Obec bola známa pestovaním pšenice, jačmeňa, ovsa, chovom červenostrakatého HD a výrobou masla. 17. novembra 1944 sem vpochodovali vojaci sovietskej armády, front sa tu zdržal 6 týždňov. Pri prechode frontu bola obec značne poškodená. II. svetová vojna si spomedzi tunajšieho obyvateľstva vyžiadala krutú daň.

V roku 1945 bolo zriadené MNV, ktoré začalo riadiť osudy obce. Napriek tomu kľud nenastal, boli zrušené občianske práva obyvateľov maďarskej národnosti a boli zatvorené školy s maďarským vyučovacím jazykom. Po roku 1948 sa pomery ukľudnili, ale Janík sa začal meniť na socialistickú obec. Majetok Spotrebného družstva prevzala Jednota s. d. V roku 1949 bolo meno obce z Jánok zmenené na Janík. Boli upravené a spevnené cesty. Zakladali sa povolené spoločensko - kultúrne organizácie - ĆSM (1947), ZČSSP (1950), Pionierska organizácia (1951), Živena, neskôr Zväz žien (1952), TJ (1952, pretransformovaný klub z r.oku1943), Zväzarm (1954), Csemadok (1955, pri ktorom pôsobili 2 tanečné skupiny, zmiešaný spevokol a divadelný súbor) a Spolok chovateľov drobných zvierat (1961). JRD bolo založené roku 1949, na celoobecné pretransformované roku 1952. V roku 1951 bola na konci obce vykopaná studňa a zriadená pravidelná autobusová linka. V roku 1954 bola do obce zavedená elektrika, v 1958 bola verejnosti odovzdaná nová budova obchodu potravín Jednota s. d., roku 1962 vybudovaný obecný rozhlas a zrušená funkcia obecného bubeníka, v 1964 vybudovaná nová telefónna sieť a roku 1966 rozšírené obecné osvetlenie.

V roku 1971 bola verejnosti slávnostne odovzdaná nová budova MNV, pošty, JRD a ČSAD, kde získalo priestory aj holičstvo a kaderníctvo a požiarna zbrojnica. Regulovaný bol potok Kanyapta. 1. júna 1972 sa zlúčili JRD Budulov, Debraď, Drienovec, Janík, Mokrance a Peder v spoločné JRD so sídlom v Budulove. Skončila sa výstavba vodovodu a v roku 1974 bola postavená nová budova domu smútku. V 1975 roku bola postavená budova šatne na futbalovom ihrisku. V rokoch 1982 - 1986 bola postavená protipovodňová hrádza pod kasárňou. V roku 1989 sa začalo s predprojektovými prípravami na budovanie obecného vodovodu. V roku 1995 bola prestavaná budova domu smútku, v roku 1996 sa začalo s 1. etapou budovania obecného vodovodu, v roku 1997 bola rekonštruovaná elektrická sieť nízkeho napätia, v roku 1998 bola prevedená 1. a 2. etapa plynofikácie obce a v roku 2000 bola ukončená 1. etapa budovania obecného vodovodu. V roku 2002 sa začali prípravné práce 2. etapy budovania obecného vodovodu s vodojemom a ČOV. V dňoch 19. - 21. júla 2002 sa prvýkrát uskutočnili „Dni obce Janík“ s posvätením obecného erbu a obecných symbolov.

Zaujímavý je vývoj počtu obyvateľov obce. V roku 1869 tu žilo 731 obyvateľov, do roku 1900 sa ich počet nepatrne zvýšil na 738, v roku 1948 napriek rušným vojnovým a povojnovým udalostiam sa ich počet nezmenil, žilo tu podobne ako v roku 1960 855 obyvateľov. Neskôr pozorujeme úbytok počtu obyvateľov, mladí sa sťahovali do miest za lepšími pracovnými a bytovými podmienkami.

K panstvu Jánok patrilo viacero zaniknutých samostatných obcí. Raxon sa spomína v roku 1302 severozápadne od Jánoku v oblasti rieky Ida. Obec bola zničená na rozhraní 13. a 14. storočia a už nebola obnovená. Naposledy sa spomína v roku 1323. Obec Parlagy má tú istú históriu ako predošlé osídlenie. Ďalšou obcou je Popolch, ktorá sa spomína iba v roku 1302. Obec Szirákó ležiaca medzi Jánokom a Kereszete sa prvýkrát spomína v roku 1323. V roku 1347 keď došlo k rozdeleniu majetku Jánok a Vajdy a Büttösa, boli v údolí dediny (Saspatak) vytýčené tri hranice. Osídlenie je neskôr viackrát zaznačené ako pusta.

Významné osobnosti obce
V kostolnej záhrade sú pochovaní členovia zemepánskej rodiny Sziklayovcov. Ede (1840 - 1929) s manželkou Klárou Brezovay (1858 -1939). Ich náhrobky sú dielom kamenára Gerendaiho z Košíc. Vedľa sú pochované ich deti Ede (1879 - 1881) a Ilonka (1886 - 1921). Iní zemepáni v obci pochovaní nie sú. V kostolnej záhrade je pochovaný aj miestny farár Rudolf Zabavszky (1883 -1941).